SPRÁVA Z ONLINE KONZULTÁCIÍ 2019
Do online konzultácií VII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou sa v roku 2019 z hľadiska socio-demografických charakteristík zapojilo široké spektrum mládeže. Z hľadiska ekonomických ukazovateľov sa častejšie jednalo o mladých zo strednej a vyššej triedy. Dokopy sa zapojilo 7 128 respondentov vo veku od 11-41 rokov. Najpočetnejšou kategóriou boli mladí vo veku 15-18 rokov, ktorých bolo 55% a najmenej početnou boli mladí dospelí a dospelí vo veku 25-41 rokov, ktorých bolo 3,5%. Účasť pohlaví bola oproti celkovej populácii trochu posunutá. Z tých, ktorí sa vyjadrili, sa zberu zúčastnilo približne 51% žien, 46% mužov a 1,3% vzorky sa prihlásilo k nebinárnemu pohlaviu. Väčšina mladých študuje podľa svojich odpovedí stále na stredných školách. Najväčšia skupina starších respondentov študuje alebo ukončila vysokoškolské vzdelanie nejakého stupňa, čo je viac ako priemer populácie. 43% opýtaných žije na vidieku.
KVALITNÉ ZAMESTNANIE PODĽA MLADÝCH
Ako najväčší problém vnímali mladí ľudia spravodlivosť na trhu práce. Želajú si mať pred nástupom na trh práce spravodlivý prístup k možnosti rozvíjať zručnosti, ktoré budú potrebovať a po nástupe do práce túžia po tom, aby s nimi bolo jednané férovo. Opýtaní si nemyslia, že v súčasnosti je prístup rovnaký pre všetkých, ani že je s každým v práci rovnako zaobchádzané.
Alarmujúce je zistenie, že skoro štvrtina mladých ľudí sa nevie vyjadriť ku kvalite sociálneho a zdravotného zabezpečenia a ďalšia štvrtina nesúhlasí s tým, že by boli kvalitné.
Ako pozitívum sa dá vnímať, že mladí ľudia skôr súhlasia, že ak chcú, majú dostatočné informácie a podporu na to, aby sa pripravili na vstup na trh práce a myslia si, že zamestnávatelia budú vedieť oceniť ich mimoškolské a neformálne vzdelávanie.
KVALITNÉ PRÁCA S MLÁDEŽOU A KVALITNÉ MIMOŠKOLSKÉ VZDELÁVANIE
Európsky dialóg s mládežou sa v tomto cykle zameral aj na zisťovanie skúseností mladých ľudí s pracovníkmi a pracovníčkami s mládežou (z angl.: youth workers). Tento termín a funkcia nemá ustálené používanie na Slovensku, čo sa prejavilo aj vo výsledkoch. Aj napriek krátkemu vysvetleniu, ktoré si respondenti a respondentky mohli prečítať, až štvrtina z nich nevedela posúdiť, či niekedy boli v kontakte s pracovníkom alebo pracovníčkou s mládežou.
Celkovo sa asi polovica mladých vyjadrila, že boli v kontakte s pracovníkmi alebo pracovníčkami s mládežou. Napriek tomu, z tých, ktorí vedeli, čo sú to mládežnícke organizácie, iba 20% neskôr v dotazníku potvrdilo, že sú alebo niekedy boli členmi mládežníckych organizácií. Jednalo sa predovšetkým o športové a umelecké organizácie.
Čo sa týka názorov na konkrétne vzdelávacie praktiky pracovníkov a pracovníčok s mládežou a priorít, ktoré by si mali stanovovať, tak sa veľmi nelíšia a nedajú sa jasne určiť najproblematickejšie oblasti.
PRÍLEŽITOSTI PRE MLÁDEŽ NA VIDIEKU
Za najpozitívnejší aspekt života na vidieku považujú mladí ľudia dostupné bývanie. Celkovo z našej vzorky vyplýva, že mladí, ktorí už v súčasnosti žijú na vidieku, hodnotia život a príležitosti tam pozitívnejšie ako mladí, ktorí sa neidentifikujú ako ľudia žijúci na vidieku.
Celkovo si vzorka, s ktorou sme pracovali, myslí, že v rámci vidieka je priestor zlepšovať príležitosti pre život mládeže. Hlavnými aspektmi, ktoré sa potrebujú zlepšiť na kvalite je dostupné vzdelávanie, kvalitné pracovné príležitosti, dostupné verejné služby a IT pokrytie.
Naše dáta naznačujú, že príležitostí je menej a v nižšej kvalite hlavne pre mladých, ktorí sa radia k minoritám.
PREČO SA SŤAHOVAŤ NA VIDIEK
Ak by mladí mali zvažovať, že sa presťahujú na vidiek, požadovali by, aby sa tam v rámci života zlepšili práve tie veci, ktoré sami v súčasnosti identifikujú ako nedostatky. Medzi tie sa radí hlavne zlepšenie dostupnosti kvalitného pracovného prostredia, kvalitného vzdelávania, ľahšia dostupnosť verejných služieb a infraštruktúry.
Kompletnú správu z online konzultácii nájdete TU.