Predstavujeme delegátov a delegátky
Dáša bola vybratá ako “stála” delegátka, čo znamená, že sa zúčastní všetkých troch konferencií, ktoré sa budú konať v rámci aktuálneho cyklu Európskeho dialógu s mládežou. Konferencie sa konajú v krajinách predsedníckeho tria, čiže Rumunsko, Fínsko a Chorvátsko.
Odkiaľ pochádzaš? Aký máš k tomuto miestu vzťah?
Než som sa v 18-tich presťahovala kvôli štúdiu do Prahy, prevažnú časť svojho života som strávila v malebnej dedinke Olcnava na Spiši. Do Olcnavy sa vždy rada vraciam, najmä kvôli mojej skvelej rodine, pokoju a prírode.
Aká je tvoja vysnívaná krajina?
Každá krajina má svoje pozitíva aj negatíva. A koniec koncov, všade, kde som doteraz žila som si vedela vytvoriť svoj vlastný svet, ktorý mi prišiel trochu ako sen :-). Študovala som v Taliansku na Sicílii, a v tom období bol ten ostrov pre mňa ten najčarovnejší domov. Potom som dobrovoľničila v Gruzínsku, kde som zažila asi najdobrodružnejšie obdobie môjho života. Praha bola od mala mojím milovaným mestom, hoci sa mi páčilo a stále páči aj na Slovensku. Nemám jednu vysnívanú krajinu a ani ju nechcem mať. Páči sa mi brať život tak, ako príde a ak ma vietor opäť zaveje niekam inam, verím, že sa nájdem aj na novom mieste.
Prečo študuješ to, čo študuješ?
Už keď som mala 5 rokov, dostala som svoj prvý glóbus a chcela som spoznávať svet. Časom som snívala o cestovaní a učení sa cudzích jazykov… Hoci ma v škole bavili takmer všetky predmety, rozhodla som sa študovať Medzinárodné teritoriálne štúdiá. Vďaka štúdiu histórie a geografie som prenikla do hĺbky fascinujúcich krajín Európy a Severnej Ameriky a myslím, že aj získala dostatočný prehľad o dnešnej spoločnosti. Skúsenosťami som ale zistila, že ma viac baví vzdelávanie a preto chcem pokračovať v štúdiu v oblasti vzdelávacích politík.
V čom vynikáš?
Ľudia zvyčajne vravia, že v jazykoch. Rada sa rozprávam veľa a s rôznymi ľuďmi. No a rôznorodé jazyky mi dávajú možnosť slobodne sa vyjadriť a porozprávať, s kým chcem. Okrem toho ma jazyky fascinujú svojou rozmanitosťou a mám pocit, že mi otvárajú myseľ. Momentálne hovorím ôsmimi jazykmi, samozrejme na rozličných úrovniach, keďže nie všetky používam aktívne. Verím, že sa ich časom naučím ešte viac.
Čo ťa najviac v tvojom okolí hnevá a chcela by si to zmeniť?
Apatia. Mrzí ma, ak ľudia uveria tomu, že sa nič v našej spoločnosti nedá zmeniť a akékoľvek pokusy považujú za naivitu. Myslím, že je dôležité uvedomiť si svoju silu, obzvlášť ak je človek schopný tolerancie a spolupráce. Rada pracujem s ďalšími ľuďmi s podobnou víziou, napríklad nedávno sme založili občianske združenie s názvom „Change Your Self“ a spoločne sa pokúšame byť prínosom v neformálnom vzdelávaní. Snažíme sa prispieť spoločnosti aspoň tou troškou. A ak už existujú veci, ktoré sa ozaj nedajú len tak jednoducho vylepšiť, môžeme sa aspoň pokúsiť zmeniť náš postoj a zjednodušiť si život trochu optimistickejším náhľadom na svet.